Udžateľné materiály na jógovú prax - Cost per wear

Každodenný život vie byť udržateľný – Žime v prítomnosti ale pre budúcnosť. 

To čo sme dnes je výsledkom našich včerajších činov. A preto robme vedomé rozhodnutia a nákupy v každodennom živote, ktoré ovplyvnia nielen našu budúcnosť ale aj budúcnosť planéty.

Ako dlho premýšľame, kým si niečo kúpime? Je to spontánne rozhodnutie, alebo naozaj popremýšľame či danú vec potrebujeme? Asi záleží, o akú vec ide, či je to vec existenčná a nemáme veľmi čas premýšľať, alebo je to niečo, čo budeme využívať dlhodobo a chceme si to nechať prejsť hlavou.

Ja osobne si myslím, že ten čas na rozhodnutie, by sme si mali nájsť stále. Ide o pár minút, či sekúnd. Zastaviť sa a popremýšľať.  Ak toto vedomé rozhodnutie nespravíme, potom sa nám len v byte/dome hromadia veci ktoré skutočne nepotrebujeme a len nás zaťažujú. Potom len zväčšujeme naše príbytky, aby sa nám tam všetko vošlo. 

Čím viac vecí vlastníme, tým viac pozornosti ide von a tým menej času nám ostáva na samotný život, prax, prírodu.


Pre lepšie pochopenie Vám to vysvetlím na príbehu, ktorý mi povedal môj učiteľ

Bol raz jeden učiteľ jogín(guru), ktorý mal päť žiakov. Spolu putovali a učili ľudí jóge, až dorazili do jednej dediny. Učiteľ dal dedinčanom niekoľko hodinovú prednášku ako praktikovať jógu a ako žiť jednoduchý každodenný život v súlade s princípmi jógy. Dedinčanom sa to veľmi páčilo a chceli, aby s nimi učiteľ ostal a ďalej ich učil.

Učiteľ im vysvetlil, že to nie je možné, pretože jeho povinnosťou je putovať a šíriť tieto vedomosti ďalej.

Chvíľku popremýšľal a povedal: môžem Vám však nechať jedného môjho žiaka, žil a putoval so mnou takmer 10 rokov, verím, že Vás môže niečo naučiť.

Dedinčania nadšene súhlasili.

Učiteľ prišiel za jedným zo žiakov a povedal: Keďže sa už u mňa učíš dlhé roky, teraz je čas, aby si aj Ty začal šíriť múdrosti jógy a tak Ťa poverujem, aby si ostal v tejto dedine a vzdelával dedinčanov.

Žiak odpovedal: Samozrejme Guruji, veľmi rád tak urobím.

Učiteľ oznámil dedinčanom, že jeho žiak súhlasí a veľmi rád s nimi ostane, aby ich mohol učiť. Jediná podmienka však je, že nebude žiť s nimi v dedine, ale musia mu postaviť malú chatrč neďaleko v lese.

Dedinčania súhlasili.

Učiteľ sa s dedinčanmi rozlúčil, pri odchode ešte raz prišiel za žiakom a povedal mu: uč tak, ako som Ťa učil ja a ži jednoduchý život. Dávaj si veľký pozor na nástrahy praktiti a nenechaj sa zviesť z cesty.

Žiak odpovedal: samozrejme Guruji, tak ako som žil 10 rokov po tvojom boku, budem to dodržiavať a budem žiť tak, ako si mi ukázal.

Učiteľ odišiel.

Dedinčania postavili jogínovy malú chatrč v lese za dedinou, on tam bol veľmi spokojný. Okrem chatrče, ktorá ani nebola jeho, vlastnil jogín iba dve kúsky bielej látky. Látka slúžila ako jeho odev, nosil ju obviazanú okolo pása. Mal aj jednu misku, kde mu dedinčania dávali jedlo a pohár na vodu. Nič viac jogín nevlastnil.

Každý deň prišiel ráno do dediny, pár hodín venoval učeniu dedinčanov, pri odchode mu do misky nabrali jedlo, do pohára vodu, on sa najedol a odišiel sa venovať svojej praxi.

Takto to šlo nejaký čas...každý bol spokojní. Až sa jedného jogín ráno zobudil, obliekol si bielu látku, zistil však, že v nej má dieru. Myš v noci prehrýzla jednu z látok.

Jogín zišiel do dediny a tento krát si okrem jedla opýtal aj kus bielej látky.

Dedinčanov zaujímalo na čo potrebuje látku. Jogín im vysvetlil čo sa mu v noci prihodilo.

Povedali: samozrejme, stávajú sa aj také veci a dali mu ďalší kus látky.

Na druhý deň sa však jogín vrátil s rovnakou požiadavkou.

Dedinčania na to: no ale takto to ďalej nepôjde, nemôžme Ti každý deň dávať nový kúsok látky. Problém však musíme vyriešiť. Riešením pre tvoj problém bude Mačka!

A tak mu darovali mačku.

Jogín sa pobral do chatrče, v jednej ruke držal mačku a v druhej misku s jedlom.

 

Ďalší deň zišiel do dediny učiť dedinčanov. Po hodine si prišiel po jedlo už s dvoma miskami.

Dedinčania sa prekvapene opýtali, načo je Ti druhá miska? Stále ti stačila jedna, začal si viac jesť?

Jogín odpovedal, ale kdeže potrebujem mlieko pre mačku, nemá čo jesť.

Mačka môj problém vyriešila, chytila všetky myši z chatrče, ale teraz nemá čo jesť. To mlieko je pre ňu.

Dedinčania: aha, no samozrejme, s radosťou. Mlieko pre mačku mu dali.

Druhý deň sa situácia opakovala. Dedinčania začali premýšľať, no ale takto to ďalej nepôjde, ak budeš potrebovať mlieko každý deň, tak potrebuješ kravu. Krava vyrieši Tvoj problém.

A tak jogín v ten deň opúšťal dedinu už aj s kravou na špagáte.

Ďalší deň znova došiel učiť dedinčanov a pri odchode si okrem jedla pre neho pýtal seno aj pre kravu, pretože krava nemá čo jesť.

Dedinčania na to: veď si nasej ryžu na pole, ktoré máš pri chatrči, budeš si pestovať ryžu pre seba a o trávu sa postará krava.

Jogín tak urobil, ku svojej chatrči nasial ryžu a takisto postavil aj prístrešok pre kravu.

 

Ďalšie dni keď došiel dedinčanov učiť, stále dobehol neskoro a hodiny trvali kratšie.

Po niekoľkých dňoch sa dedinčania opýtali, čo sa deje, či už nemá motiváciu ich učiť.

Jogín odpovedal: jasne že mám, veď preto som tu, to je mojou hlavnou úlohou, ale nemám dosť času sa starať o kravu, farmu a pole.

Dedinčania prišli z odpoveďou: Vieme, čo vyrieši Tvoj problém, nájdeme Ti ženu! Ona sa bude starať o statok a Ty sa môžeš naďalej venovať učeniu, veď preto si tu prišiel!

Jogín pristúpil.

Po pár rokoch prišiel Guruji Jogína navštíviť aby videl ako sa mu darí. Vošiel do dediny a pýta sa dedinčanov, kde žije jeho žiak. Oni mu odpovedali, tam za dedinou, pod lesom. Guruji sa potešil, aké super miesto na samote si vybral, určite sa mu dobre darí.

Ako tak kráčal, začul hurhaj a detské hlasy, ktoré ho z diaľky vítali. Vstúpil na pozemok, kde kedysi stála malá drevená chatrč. No dnes už z toho bol statok.

Guruji zazrel študenta, prišiel za ním a pýta sa ho. Čo toto všetko je? Povedal som ti aby si si dal pozor na tieto nástrahy prakriti, teraz už je z teba hospodár a nie jogín !

Jogín sa mu vrhol k nohám, prepáč Guruji, je mi to veľmi ľúto. Jogín mu rozpovedal celý príbeh ako to všetko nevinne začalo myšou a prerástlo to až do statku.

Guruji: nemusíš sa mi ospravedlňovať a ani Ti to nemusí byť ľúto. Tak to malo byť, je to pre Teba veľkou lekciou. Aspoň vidíš z malej nevinnej veci ako je myš vie vzniknúť toto všetko čo naokolo seba teraz máš.

Prakriti je veľmi silná a stále musíme byť na pozore, či konáme v súlade so svojím presvedčením, alebo či nás zavedie niekam úplne inam a zmení naše úmysly.

 

Týmto príbehom som chcela poukázať na to, ako nám menej vecí vie uľahčiť život. Nech je tých vecí málo, nech sú kvalitné, aby nám vydržali dlho. A to všetko len preto aby sme nemuseli veľa času venovať nakupovaniu a viac času sme mali na ŽIVOT!

Dedinčania síce chceli vyriešiť jogínov problém, ale v skutočnosti, mu len viac problémov vytvárali tým, že mu dávali viac a viac vecí.

Takto pomôžeme aj sebe, aj prírode.

 

Analógia s jedlom

Prečo sa snažíme dobre jesť? Áno, stojí nás to viac úsilia popremýšľať ako a kde nakúpiť potraviny, ako si ich pripraviť aby boli pre nás prospešné a aby sme sa dobre po ich zjedení cítili.

Samozrejme je ľahšie a rýchlejšie  si len tak na ulici niečo schmatnúť do ruky a zjesť to v aute na ceste do práce. Ale ako sa po takomto jedle cítime? Ja teda vôbec nie dobre.

Ak nášmu telu dáme teraz to najlepšie, v budúcnosti nebudeme musieť riešiť, že nás niečo bolí a potrebujeme navštíviť doktora aby nám vymenil náhradný diel (doslova). Alebo v tom lepšom prípade, sušiť hlavu, koľko krabičiek nám doktor predpísal a prečo sú také drahé.

Stačí ak venujeme každý deň, trošku pozornosti do týchto základných rozhodnutí, ale po rokoch uvidíme ako sa nám táto energia zúročí.

 

Tú istú formulu môžeme použiť pri nakupovaní oblečenia

Tak isto to funguje aj pri materiálnych veciach , ktoré potrebujeme pre každodenný život. Radšej menej ale v lepšej kvalite.

Pri každej kúpe sa zastavme a zamyslime. Skutočne to potrebujem? Načo to potrebujem? Z akých materiálov je daný kúsok vyrobený? Kto a za akých podmienok vyrábal danú vec?

Tých základných vecí, ktoré v živote potrebujeme, nie je vôbec veľa, na to aby sme boli v pohode potrebujeme zopár vecí...zdroj čistej vody, jedlo, varič aby sme si jedlo mali kde navariť a bolo stále čerstvé a teplé, pár kúskov oblečenia, posteľ, trochu miesta kde si vieme rozložiť podložku a praxovať.

Čím viac vecí máme, tým viac pozornosti im musíme venovať, aby sme sa o nich starali, aby nechátrali a nestarli.  

Za príklad si môžeme zobrať ásanovú prax. Čo potrebujeme?

V prvom rade je to tiché, čisté miesto, kde si môžem rozložiť podložku, podložku, koberček, 2 max 3 sety jóga oblečenia (aby sme si ich mali čas obrať a stihli nám vyschnúť).

Ja si preferujem kupovať menej vecí, ktoré sú však trvácne. Nemusím sa príliš často obťažovať s nakupovaním nových vecí. Ak sa len tak rýchlo zamyslíte, koľko času a úsilia nás stojí nakupovanie...cesta do obchodu, hľadanie správnych kúskov ktoré Vám sedia. Môže to trvať hodiny. Radšej trávte viac času praxou, alebo ten čas strávte v prírode.


Rada by som Vám vysvetlila CPW formulu. Ako príklad použijem koberček na jógu.

Som si istá, že aj všaka tejto formule lepšie pochopíte koncept vedomejšieho nakupovania a budete to môcť aplikovať na čokoľvek.

Cost per wear – cena za jedno ´´nosenie/použitie´´

 „Nie sme dosť bohatí na to, aby sme si kupovali lacné veci!“

Lacné veci, sú lacné z nejakého dôvodu – buď ide o nekvalitný materiál alebo ľudia ktorý sa podieľali na jeho výrobe neboli dobre zaplatený.

Nižšie by som Vám chcela vysvetliť formulu CPW ´´Cost per wear´´ alebo doslovne preložené ´´Cena za jedno nosenie/použitie´´. 

CPW FORMULA

Cena produktu / počet použití produktu = Cena za jedno nosenie/použitie

Ak si kúpite jóga podložku, povedzme za 80 eur a vymeníte ju každých 18 mesiacov, po 3 rokoch ste zaplatili 160 eur.

 Ak vymieňate gumenú podložku každý rok (intenzívnejšie cvičenie / používanie vonku) po 3 rokoch, miniete na jóga podložky skoro 250 eur!

Jóga koberček Vám ponúka oveľa lepšiu hodnota za lepšiu cenu. Spočiatku sú náklady o niečo vyššie, ale koberček Vám vydrží: 5 -10 rokov.

Keď koberček stojí 49 Eur po 10-ročnej minimálnej životnosti koberčeka ste zaplatili menej ako 5 eur ročne.

Po 3 rokoch s tým že cvičíte 6 krát do týždňa Vás koberček stojí 0.05 centa za jedno použitie.

Po 5 rokoch je to 0.03 centa a po 10 rokoch je to 0.015 centa za jedno použitie. 

 

Po rokoch odcvičených spolu môžete koberček použiť ako behúň do kuchyne! Alebo ho dajte svojim blízkym priateľom mačkám a psom! Zvieratá milujú Leela koberčeky!

Môžete ho použiť ako podložku pod nohy pri lezení, zobrať ho na pick-nick do hôr, alebo na pláž.

 

Naším cieľom nie je tlačiť Vás aby ste si kúpili, čím viac koberčekov, aby sme my čím viac predali.

Budeme radi, ak budete mať jeden, maximálne dva kúsky (ak ich nestíhate prať). Veľmi nás však poteší ak budete šíriť povedomie k tom, prečo by koberček pri praxi nemal chýbať a prečo je to zodpovednejšia kúpa ako gumená podložka. 

 

Koberček nikdy neskončí na skládke alebo v oceáne, ktorý je cieľom väčšiny plastových a gumových podložiek. A ak aj áno znova sa stane súčasťou prírody.

Leela koberčeky sú úplne biologicky rozložiteľné!

Leela - v spojení s Matkou Zemou!